80px;">

PARNAS

Cyklus komentovaných čítaní z topvelikánov svetovej i slovenskej klasiky (napr. Homér, Vergilius, Dante, Hollý). Jeho cieľom je dosiahnuť komplexný pohľad na poetiku daného autora kombináciou relácií reprodukujúcich konkrétny text a relácií prekladateľský komentár k nemu + publicistická zložka postavená na výpovediach odborníkov na problematiku.

Homér: Illias

Homér: Odysea

Publius Vergilius Maro: Eneida

Publius Ovidius Naso: Metamorfózy

Dante Alighieri: Božská komédia, prvá kantika: Peklo

Dante Alighieri: Božská komédia, druhá kantika: Očistec

Dante Alighieri: Božská komédia, tretia kantika: Raj

Ján Hollý: Svätopluk

Veľkomoravské literárne pamiatky

Svätý Augustín: Vyznania

Johann Wolfgang Goethe: Faust I.

Johann Wolfgang Goethe: Faust II.

BOŽSKÁ KOMÉDIA

Danteho Božskú komédiu prirovnávajú ku gotickej katedrále. Nielen pre jej mohutnú architektúru. V bohatej symbolike a alegorických obrazoch je zakódovaná suma vedomostí stredoveku. Nachádzame v nej odkazy na zdroje kresťanské, antické i arabské. V Božskej komédii sa odráža historické podhubie nielen Danteho rodnej Florencie, či Ravenny, kde zomrel, ale tiež susedných toskánskych miest a napokon celej Európy. Božská komédia sa hmýri postavami, ktoré ovplyvňovali Danteho život od narodenia v roku 1265 až po smrť 1321. Božská komédia je predovšetkým o ceste za spásou ľudskej duše. Dante musí klesnúť na samé dno Pekla a vyjsť na vrchol Očistnej hory, aby sa dostal do Raja. Sprievodcom na púti záhrobím je Vergilius, na prahu Raja ho čaká Beatrice.

To všetko Dante pretavil do výnimočného básnického diela. Božskú komédiu napísal v tercínach - novej básnickej forme, ktorú sám vynašiel. Na číselnej symbolike je napokon založená kompozícia celého diela. Božská komédia je rozdelená na tri časti, tri kantiky Peklo, Očistec, Raj. Každá kantika má 33 spevov, pričom Peklo o jeden spev viac, aby tým naplnil ďalšie symbolické číslo 100. Toto dielo napriek tomu, že má intelektuálne rozmery, zľudovelo vďaka zrozumiteľnému jazyku. Dante Božskú komédiu napísal v toskánskom nárečí a vytvoril tak základ pre budúcu spisovnú taliančinu.